Halda otáznikov.

Autor: Branislav Karmažin | 9.7.2019 o 14:29 | (upravené 13.7.2019 o 13:00) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  2852x

Niklová huta Sereď do svojej likvidácie vyprodukovala odpad (skládku luženca) s odhadovanou hmotnosťou 6,5 mil. ton. Štát by mal znova prevziať zodpovednosť za riešenie environmentálnej záťaže.

Od nábehu výroby štátneho podniku Niklová huta Sereď do jeho likvidácie na začiatku 90. rokov minulého storočia sa naakumuloval kopec odpadu výroby na ploche cca 30 hektárov. Likvidáciou podniku v roku 1993 a následným predajom skládky sa štát zbavil zodpovednosti za existenciu environmentálnej záťaže.

Prečo je skládka v súkromných rukách?

Skládka predstavuje vzhľadom k obsahu chemických prvkov akési „ložisko“ s vysokým obsahom železa, ale nepoužiteľného pre vysoký obsah chrómu v hutníctve na výrobu surového železa. Aktuálni majitelia skládky ťažia podľa dostupných údajov z roku 2017 cca 37 000 ton ročne. (https://www.sered.sk/subory/131/20180827161332_201816_5b84070c7b7017.33516709.pdf strana 39). Pri tomto tempe by halda bola „vyťažená“ za viac ako 170 rokov bez dostatočne skorého odstránenia environmentálnej záťaže. Skutočné využitie vyťaženého materiálu zo skládky a ekonomický benefit majiteľa skládky je nejasný, ale motivácia disponovať vlastníctvom existuje. V málo prehľadnej spleti zmeny vlastníctva sú zaujímavé najmä mená spoločníkov prvého vlastníka skládky a možná aktuálna snaha sa vyhnúť určeniu a konaniu o určení povinnej osoby podľa zákona č. 409/2011. Zaujímavé by boli tiež odpovede na otázky, kam odpad s vysokým obsahom železa smeroval a ako sa využíval.

Komu patrí skládka?

Prvý majiteľ skládky bola firma ABH – BEL spol. s.r.o.. Celú skládku aj s podmienkou sanácie a likvidácie kúpila v roku 1993. Podľa jedného zo zdrojov v pôvodnej zmluve s FNM (z roku 1993) sa prvý súkromný majiteľ zaviazal vykonať sanáciu skládky do 5 rokov a do 15 rokov mala byť úplne odstránená (https://uge.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2010-4-2/19Michaeli_Boltiziar.pdf strana 115). Polovičný spoluvlastník spoločnosti ABH-BEL bola v čase kúpy spoločnosť Beljajev s.r.o. (v súčasnosti REFIT PLUS, s.r.o.).

V následnom slede niekoľkých zmien vlastníka skládky luženca sa stala aktuálnym vlastníkom parcely na základe údajov z katastra nehnuteľností spoločnosť AGLA INVESTMENTS GMBH Börsegasse 10/3 Viedeň, ktorá je spoločníkom Prvéefina s.r.o.. (http://foaf.sk/firmy/271872/historicky-prehlad). Spoločnosť bola ešte v roku 2018 platcom za malý zdroj znečistenia ovzdušia pre mesto Sereď. (https://www.sered.sk/subory/131/20180827161332_201816_5b84070c7b7017.33516709.pdf) Aktuálni skutoční majitelia tejto environmentálnej záťaže sú po poslednej zmene vlastníckych pomerov v spoločnosti Prvéefina v roku 2019 otázni. Podľa foaf.sk sú k dnešnému dátumu spoločníkmi AGLA INVESTMENTS GMBH Börsegasse 10/3 Viedeň (85 %) a Jurak Living GmBH (15 %).  

Vplyv skládky na životné prostredie:

Podľa (MŽP SR poverenej) Slovenskej agentúry životného prostredia spadá skládka podľa klasifikácie medzi vysoké environmentálne záťaže s vysokou prioritou, s vysokým až veľmi vysokým ohrozením podzemnej vody a s prislúchajúcim územím hodnoteným ako zraniteľné. http://envirozataze.enviroportal.sk/Detail-zataze/GA-(010)-Sered-Niklova-huta-skladka-luzenca-register-B

Analýza kvality podzemnej vody poukázali na extrémne znečistenie podzemnej vody a podľa štátnej pozorovacej siete vôd bola podľa všetkých ukazateľov klasifikovaná ako voda znečistená až veľmi silne znečistená. Na základe meraní z roku 2007 sa zistilo, že obsah ťažkých kovov v pôde a v podzemnej vode niekoľkonásobne presahuje limity pre znečisťovanie horninového prostredia pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd (KLINDA a kol., 2008 ).

Priemyselná halda lúženca výrazne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia regiónu. Podľa odborných odhadov a meraní TZL v minulosti emitovala ročne do ovzdušia približne 600t polymetalického prachu, ktorý pri sile vetra 6º B a viac vytvára v smere prevládajúceho veterného prúdenia až 50 km dlhú vlečku. Prachom sú najviac postihnuté mesto Sereď, Dolná Streda, Veľká Mača, Váhovce, ale aj vzdialenejšie lokality. (Vybrané lokality environmentálnych záťaží v Slovenskej republike, Eva MICHAELI, Martin BOLTIŽIAR 2010)

Pri suchom počasí a silnom nárazovom vetre je skládka výrazným eminentom prašnosti, ktorej vplyv sa prejavuje nielen v Seredi a v Dolnej Strede, ale aj širšom okolí - prachová stopa lúženca pri sile vetra 5-6 Beaufortovej stupnice, čo je 30- 50 km/h, dosahuje dĺžku 50km. (MICHAELI a kol. 2012)

Postupná likvidácia skládky ťažbou je veľmi pomalá a riskantná pre značné znečisťovanie ovzdušia polymetalickým toxickým prachom. (Hoštáková 2013, Možnosti sanace výsypky lužence z bývalé výroby niklu v Seredi).

Polymetalický prach je nebezpečným karcinogénnym kontaminantom. V prípade odstránenia rozptylu častíc do ovzdušia komplexným zatrávnením sa ale stále nerieši odstránenie znečistenia spodných a podzemných vôd, ktoré by vyžadovalo iný spôsob sanácie. Nemožno nespomenúť,  že skládka je kvalifikovaná podľa aktuálneho znenia zákona ako malý znečisťovateľ ovzdušia a na základe toho platí ročne poplatok 664 € mestu Sereď. Otázka je, či zákon odráža v tomto prípade realitu. Najmä za suchých a veterných dní, keď nekryté strmé svahy generujú emisie drobného prachu, ktorý obyvatelia následne „dobrovoľne vdychujú“. Verím, že ten poplatok 664 EUR ročne za malý zdroj znečistenia ovzdušia v plnej miere pokrýva všetky náklady spojené s možnými zdravotnými problémami a negatívnymi externalitami spôsobenými skládkou. Z uvedeného pohľadu by bolo vhodné vyčísliť náklady vzniknutých externalít v porovnaní s ekonomickým prínosom pokračujúcej činnosti aktuálneho vlastníka skládky.

Kto bude konať?

Skládka je podľa MŽP SR environmentálna záťaž s vysokou prioritou. Občan a obyvateľ okolia skládky by očakával, že orgány verejnej správy a štátne orgány budú z vlastnej iniciatívy konať tak, aby sa napĺňalo znenie ústavy SR (druhá hlava, šiesty oddiel, čl. 44).  

Neexistuje analýza vplyvu skládky na zdravie obyvateľov okolitých obcí; neexistuje kontinuálne aktualizované meranie emisií polymetalického prachu v obciach v blízkom okolí; neexistuje kontinuálne meranie znečistenia podzemných vôd. Informovanosť obyvateľov v dotknutom území týkajúca sa skládky je nedostatočná. Odstránenie environmentálnej záťaže je zatiaľ bez konkrétneho finálneho a predovšetkým vymožiteľného riešenia do presne stanoveného termínu.

MŽP SR by sa malo vyjadriť k procesu odstraňovania environmentálnej záťaže GA-(010)-Sered-Niklova-huta-skladka-luzenca-register-B. Orgány verejnej správy by mali z vlastnej iniciatívy začať konať podľa zákona č. 409/2011 a o svojom konaní občanov okolia mesta Sereď transparentne informovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Súd vypočúval Bašternákovu správkyňu, riešili aj skrytý majetok

Sudkyňa, ktorá konkurz dozoruje, povedala viacero nových informácií.

Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby ukázali, že ani Orbán nie je večný

Voľby v Poľsku a Maďarsku ukázali rozdelené krajiny.


Už ste čítali?