Od nábehu výroby štátneho podniku Niklová huta Sereď do jeho likvidácie na začiatku 90. rokov minulého storočia sa naakumuloval kopec odpadu výroby na ploche cca 30 hektárov. Likvidáciou podniku v roku 1993 a následným predajom skládky sa štát zbavil zodpovednosti za existenciu environmentálnej záťaže.
Prečo je skládka v súkromných rukách?
Skládka predstavuje vzhľadom k obsahu chemických prvkov akési „ložisko“ s vysokým obsahom železa, ale nepoužiteľného pre vysoký obsah chrómu v hutníctve na výrobu surového železa. Aktuálni majitelia skládky ťažia podľa dostupných údajov z roku 2017 cca 37 000 ton ročne. (https://www.sered.sk/subory/131/20180827161332_201816_5b84070c7b7017.33516709.pdf strana 39). Pri tomto tempe by halda bola „vyťažená“ za viac ako 170 rokov bez dostatočne skorého odstránenia environmentálnej záťaže. Skutočné využitie vyťaženého materiálu zo skládky a ekonomický benefit majiteľa skládky je nejasný, ale motivácia disponovať vlastníctvom existuje. V málo prehľadnej spleti zmeny vlastníctva sú zaujímavé najmä mená spoločníkov prvého vlastníka skládky a možná aktuálna snaha sa vyhnúť určeniu a konaniu o určení povinnej osoby podľa zákona č. 409/2011. Zaujímavé by boli tiež odpovede na otázky, kam odpad s vysokým obsahom železa smeroval a ako sa využíval.
Komu patrí skládka?
Prvý majiteľ skládky bola firma ABH – BEL spol. s.r.o.. Celú skládku aj s podmienkou sanácie a likvidácie kúpila v roku 1993. Podľa jedného zo zdrojov v pôvodnej zmluve s FNM (z roku 1993) sa prvý súkromný majiteľ zaviazal vykonať sanáciu skládky do 5 rokov a do 15 rokov mala byť úplne odstránená (https://uge.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2010-4-2/19Michaeli_Boltiziar.pdf strana 115). Polovičný spoluvlastník spoločnosti ABH-BEL bola v čase kúpy spoločnosť Beljajev s.r.o. (v súčasnosti REFIT PLUS, s.r.o.).
V následnom slede niekoľkých zmien vlastníka skládky luženca sa stala aktuálnym vlastníkom parcely na základe údajov z katastra nehnuteľností spoločnosť AGLA INVESTMENTS GMBH Börsegasse 10/3 Viedeň, ktorá je spoločníkom Prvéefina s.r.o.. (http://foaf.sk/firmy/271872/historicky-prehlad). Spoločnosť bola ešte v roku 2018 platcom za malý zdroj znečistenia ovzdušia pre mesto Sereď. (https://www.sered.sk/subory/131/20180827161332_201816_5b84070c7b7017.33516709.pdf) Aktuálni skutoční majitelia tejto environmentálnej záťaže sú po poslednej zmene vlastníckych pomerov v spoločnosti Prvéefina v roku 2019 otázni. Podľa foaf.sk sú k dnešnému dátumu spoločníkmi AGLA INVESTMENTS GMBH Börsegasse 10/3 Viedeň (85 %) a Jurak Living GmBH (15 %).
Vplyv skládky na životné prostredie:
Podľa (MŽP SR poverenej) Slovenskej agentúry životného prostredia spadá skládka podľa klasifikácie medzi vysoké environmentálne záťaže s vysokou prioritou, s vysokým až veľmi vysokým ohrozením podzemnej vody a s prislúchajúcim územím hodnoteným ako zraniteľné. http://envirozataze.enviroportal.sk/Detail-zataze/GA-(010)-Sered-Niklova-huta-skladka-luzenca-register-B
Analýza kvality podzemnej vody poukázali na extrémne znečistenie podzemnej vody a podľa štátnej pozorovacej siete vôd bola podľa všetkých ukazateľov klasifikovaná ako voda znečistená až veľmi silne znečistená. Na základe meraní z roku 2007 sa zistilo, že obsah ťažkých kovov v pôde a v podzemnej vode niekoľkonásobne presahuje limity pre znečisťovanie horninového prostredia pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd (KLINDA a kol., 2008 ).
Priemyselná halda lúženca výrazne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia regiónu. Podľa odborných odhadov a meraní TZL v minulosti emitovala ročne do ovzdušia približne 600t polymetalického prachu, ktorý pri sile vetra 6º B a viac vytvára v smere prevládajúceho veterného prúdenia až 50 km dlhú vlečku. Prachom sú najviac postihnuté mesto Sereď, Dolná Streda, Veľká Mača, Váhovce, ale aj vzdialenejšie lokality. (Vybrané lokality environmentálnych záťaží v Slovenskej republike, Eva MICHAELI, Martin BOLTIŽIAR 2010)
Pri suchom počasí a silnom nárazovom vetre je skládka výrazným eminentom prašnosti, ktorej vplyv sa prejavuje nielen v Seredi a v Dolnej Strede, ale aj širšom okolí - prachová stopa lúženca pri sile vetra 5-6 Beaufortovej stupnice, čo je 30- 50 km/h, dosahuje dĺžku 50km. (MICHAELI a kol. 2012)
Postupná likvidácia skládky ťažbou je veľmi pomalá a riskantná pre značné znečisťovanie ovzdušia polymetalickým toxickým prachom. (Hoštáková 2013, Možnosti sanace výsypky lužence z bývalé výroby niklu v Seredi).
Polymetalický prach je nebezpečným karcinogénnym kontaminantom. V prípade odstránenia rozptylu častíc do ovzdušia komplexným zatrávnením sa ale stále nerieši odstránenie znečistenia spodných a podzemných vôd, ktoré by vyžadovalo iný spôsob sanácie. Nemožno nespomenúť, že skládka je kvalifikovaná podľa aktuálneho znenia zákona ako malý znečisťovateľ ovzdušia a na základe toho platí ročne poplatok 664 € mestu Sereď. Otázka je, či zákon odráža v tomto prípade realitu. Najmä za suchých a veterných dní, keď nekryté strmé svahy generujú emisie drobného prachu, ktorý obyvatelia následne „dobrovoľne vdychujú“. Verím, že ten poplatok 664 EUR ročne za malý zdroj znečistenia ovzdušia v plnej miere pokrýva všetky náklady spojené s možnými zdravotnými problémami a negatívnymi externalitami spôsobenými skládkou. Z uvedeného pohľadu by bolo vhodné vyčísliť náklady vzniknutých externalít v porovnaní s ekonomickým prínosom pokračujúcej činnosti aktuálneho vlastníka skládky.
Kto bude konať?
Skládka je podľa MŽP SR environmentálna záťaž s vysokou prioritou. Občan a obyvateľ okolia skládky by očakával, že orgány verejnej správy a štátne orgány budú z vlastnej iniciatívy konať tak, aby sa napĺňalo znenie ústavy SR (druhá hlava, šiesty oddiel, čl. 44).
Neexistuje analýza vplyvu skládky na zdravie obyvateľov okolitých obcí; neexistuje kontinuálne aktualizované meranie emisií polymetalického prachu v obciach v blízkom okolí; neexistuje kontinuálne meranie znečistenia podzemných vôd. Informovanosť obyvateľov v dotknutom území týkajúca sa skládky je nedostatočná. Odstránenie environmentálnej záťaže je zatiaľ bez konkrétneho finálneho a predovšetkým vymožiteľného riešenia do presne stanoveného termínu.
MŽP SR by sa malo vyjadriť k procesu odstraňovania environmentálnej záťaže GA-(010)-Sered-Niklova-huta-skladka-luzenca-register-B. Orgány verejnej správy by mali z vlastnej iniciatívy začať konať podľa zákona č. 409/2011 a o svojom konaní občanov okolia mesta Sereď transparentne informovať.