Po nich každému bude následne jasné, že ten kto sms kontinuálne písal je určite niekto iný ako majiteľ telefónu. A na telefónnom čísle „zlatého kľúčika“ ten kto si ju prečítal a reagoval (a teda vedel na čo má reagovať) je niekto úplne iný ako majiteľ telefónneho čísla.
Skôr ale predpokladám, že nakoniec zistíme, že to nebol Váš telefón. A sms správy, ktoré chceli vyriešiť Lipsteina, napísal samozrejme sám Soroš. Celé to bude pripomínať "That’s not mine" scénu s filmu Austin Powers.
Všetci vo Vašom okolí a ktorí sa Vás dotkli vedome úsmevom a prívetivým pohľadom v posledných rokoch sú prinajmenšom morálne skompromitovaní. „Náhody“ v previazaní sa osôb medzi Vašimi kauzami sa spájajú v ucelenejší až postupne jednotný smutný obraz kleptokratickeho spoločenstva oportunistov žijúcich v bubline nedotknuteľnosti, ktorí sa ako rakovina metastázovali do rôznych častí našej spoločnosti.
Tie isté osoby, pribúdajúce znova a znova ako postavičky na plátne obrovských rozmerov, namaľovaného samotným Rembrantom, sa budú vyhovárať, že to nie sú oni. Že "Milan" nie je "Milan" (aj keď v kauze zmenky je v tom pravdepodobne úplne nevinne), a že nakoniec je to vlastne môj bývalý spolužiak. Možno sa ale dočkáme, že z jedného plátna bude triptych.
Ďakujem, že nám obyčajným ľuďom ste definovali a čoraz presnejšie ukazujete hranice morálky našej spoločnosti za posledné roky. Ako hlboko dokáže skupina ľudí klesnúť, aby si makiavelisticky uchovali moc, peniaze a pocit dôležitosti. Ako ticho sme sa dokázali pritom dlho nečinne pozerať.
