Besiktas hral od začiatku proti presile. Dvanásty hráč Slovana bol súperov brankár a trinásty naozajstní futbaloví fanúšikovia. Pre všetkých vrcholových funkcionárov slovenského futbalu na Slovensku by sa mal zápas zapísať do histórie ako memento. S otázkou na rozmýšľanie, prečo deti dokážu vytvoriť lepšiu futbalovú atmosféru.
Nemyslím si, že všetci z fanúšikov Ultras na Slovensku ostali pri pozeraní zápasu v zahanbení a zamysleli sa, že sa dá povzbudzovať aj inak. Zápas však ukázal, že hráči vôbec nepotrebujú niekoho, kto bude urážať súpera a cudzích fanúšikov vulgarizmami, zapaľovať sedačky, hádzať poháre piva, prípadne preskočí zábrany a kopne si do hráča na ihrisku.
Niektorí architekti inteligencie si určite pomysleli, že to bola vlastne nuda. Nebola žiadna bitka v hľadisku, pred štadiónom, nič nehorelo, nebolo počuť žiadne hymnické spievanie o tom, ako je cudzie mesto alebo klub také a onaké.
V hľadisku sa rodič s dieťaťom nemusel otáčať s prosbou na susediacich divákov, aby znížili intenzitu invektív. Aby mu následne niekto odpovedal, že nemal dieťa brať na futbal, lebo mal tušiť, aké to na futbale je.
Nechcem ale zovšeobecňovať. Verím, že ich je menšina a verím, že po tomto zápase už na futbal nikdy nepôjdu. Lebo FUTBAL bol včera večer bez nich krajší.
Treba povedať, že nápad s deťmi vyšiel nad očakávanie. V tomto zápase ukázali, prečo sa má chodiť na futbal. A aké by to na futbale mohlo byť.
Oddnes by mali púšťať na futbalové tribúny dospelých iba v sprievode najmenej dvoch detí do 15 rokov.
Všetky deti, ktoré ste tam boli, ďakujem za naozaj pekný futbalový zážitok.
Ak sa Vám článok páčil, podporte ho karmou. Zvýšite tak jeho dosah. Ak máte podobný alebo prípadne iný názor, prosím prispejte do diskusie.
