Súčasne tak definuje nenarodené dieťa, ako aj život dieťaťa ihneď po počatí. Za nenarodené dieťa sa má tak v intenciách tvrdenia považovať prvé počiatočné vývojové štádium. Právo ženy rozhodnúť sa o pokračovaní tehotenstva, o vlastnom zdraví, o schopnosti zabezpečiť dieťaťu rodinné zázemie, mať právo voľby, by úplne zaniklo.
V modernej spoločnosti pre slobodných ľudí, základnou právnou normou je právo voľby, slobodného rozhodovania, ale samozrejme nie na úkor života druhej osoby. Z tohto titulu je práve najdôležitejšia definícia, čo sa považuje za nenarodené dieťa a život dieťaťa a čo ešte nie.
Súčasný stav, keď sa bez udania dôvodu môže žena rozhodnúť pre interupciu do 12. týždňov, je kompromisom medzi lekárskou vedou, jej definovaním plodu schopného života (ale nie plne samostatného, hranicou životaschopnosti po 24. týždni tehotenstva) a ostatnými spoločenskými, kultúrnymi a náboženskými vplyvmi. Aj posun k hranici na osem týždňov je otázkou polemiky, ale úplny zákaz je absolútnym nezmyslom.
Je množstvo životných situácií, v ktorých by úplny zákaz interupcií bol ešte viac traumatizujúcejším zážitkom ako samotná situácia, pre ktorú sa žena chce rozhodnúť pre interupciu. Zákaz na našom území by len generoval interupcie mimo zákona, prípadne na území susediacich štátov.
Ďalšia rovina zákazu interupcií je tá, že v spoločnosti, kde došlo k čiastočnej odluke štátnej svetskej moci a náboženstva, by nemalo byť prípustné, aby sa telo, zdravie a psychický stav akéhokoľvek slobodného a na právne úkony spôsobilého človeka stávalo rukojemníkom zákonnej normy, ktorá je ovplyvnená práve náboženským cítením a vnímaním existencie človeka.
Najvážnejším problémom zákazu interupcií je samotná kriminalizácia interupcie. V prípade, keď tehotenstvo predstavuje zdravotné riziko (v akejkoľvek forme) pre matku, je nemysliteľné, aby rozhodnutie o umelom prerušení tehotenstva nebolo v rukách matky a bolo jej rozhodnutie stavané mimo zákon. V prípade znásilnenia, ktoré je samotné drastickým zásahom do osobnej slobody, detto.
Zákazom interupcií sa problém, ktorý má beztak výrazne klesajúcu tendenciu, nerieši. Je to len spôsob, ako si zakryť oči, hrať sa na kresťanskú morálku a predkladať problém spoločnosti ako kolektívnu vinu.
Ochrana života má v spoločnosti miesto, ale nie vo forme náboženského radikalizmu, ktorého cieľom je úplny zákaz interupcií.
Ak sa Vám článok páčil, podporte ho karmou. Zväčšíte tak jeho dosah. Ak máte podobný alebo iný názor, prosím prispejte do diskusie.
https://en.wikipedia.org/wiki/Abortion_law#/media/File:Abortion_Laws.svg