Čo sa týka silne sýteného pitného režimu, išlo pravdepodobne len o nepodarený reklamný spot, ktorý nemal nikdy uzrieť svetlo sveta. Výrobca nealko nápojov nechcel prispieť na predvolebnú kampaň jedného z aktérov rozhlasovej hry v štúdiu na Vazovovej. Napokon nebolo treba, jeden z možných prispievateľov sa mu hodil okolo krku už priamo v štúdiu. Na základe reakcií predsedu najväčšej strany je jasné, že sa aktuálne nechystá vyvodzovať dôsledky za svoje ozvučené nealkoholické intermezzo voči svojej osobe, aj keď možno vypil nakoniec kolu až do dna.
Napriek tomu jedna paralela. Cieľom peňazí od Sorošových nadácií, bolo podľa teórií hlásnej trúby sociálnych sietí destabilizácia a možno aj organizovaný štátny prevrat. Teda ak nebolo v poriadku, že bývalý prezident sedel u Soroša, tak by mohlo nebyť v poriadku, keby bývalý premiér a vtedy opozičný poslanec dodržiaval pitný režim u slovenského finančníka. U finančníka s osobným záujmom, aby sa Slovensko dalo na cestu fungujúcej demokracie so záujmom o reformu napríklad zdravotníctva, bez jeho majetkového prospechu. Hodnotiť to ako možný prešľap v intenciách vyčerpávajúceho zvukového záznamu "by sa určite nemalo".
Ak je nahrávka autentická, tak aj snaha bývalého premiéra bagatelizovať a vyviniť sa bude márna. Nie sú vôbec dôležité porovnávania a prekárania sa, ktorá strana, osoby boli viac skorumpované a kto sa snažil o väčší kúsok koláča. Či je kauza Gorila aj kauzou bývalého premiéra, alebo najmä kauzou Dzurindovej vlády. Lebo v tomto prípade v poriadku nie je vôbec nič. A bude úplne jedno či kola bola jedna, alebo ich bolo viac, či bola modrá, červená, alebo modro-červená.
Pretože ktokoľvek bol účastníkom tragédie v byte na Vazovovej, bol a je súčasne persónou, ktorá súhlasí s názorom jedného z uhlov päťuholníka. Že volič je nič.
Nebude vôbec dôležité, či to bola Kočnerova pomsta, alebo daj boh iniciatíva policajta, ktorý sa už nemohol pozerať, že nahrávka negeneruje aktivitu, ktorú by si zaslúžila. Dôležité bude, že obyvatelia, ktorí sa ku Gorile postavia unavene a nezúčastnene, dokážu, že tento štát naozaj nepatrí im a nikdy im nepatril.
Bude patriť tým, ktorí si urobili z demokracie kus toaletného papiera, na ktorom bola napísaná reklamná vízia právneho štátu a zákonov pre ľudí. Tým, ktorí si za peniaze mohli kupovať od poslancov prístup k rozhodovaniu o štátnom majetku a tým, ktorí si môžu zabezpečiť beztrestnosť na základe toho, že ten papier ostáva deravý.
Ak je Gorila pravá, potom je písmom a hlasom stavu, keď si nejaký jednotlivec na Slovensku dokáže uzurpovať právo a môže povedať „štát som ja“. Dostali sme sa potom až na samé dno.
Článok je výhradne názor autora. Nemusí korešpondovať s názorom iných osôb a inštitúcií. Za prípadné chyby sa vopred ospravedlňujem.