Slovensko je krajinou, kde lož sudcu, ku ktorej sa prizná, sa stáva jeho obhajobou a argumentom pre spochybnenie dôvodu, pre ktorý minister spravodlivosti navrhol disciplinárny trest. Sudcu, ktorého vôbec nezaujíma fakt, že pre priemerného občana je v absolútnej miere svojím konaním, vystupovaním ako sudca nedôveryhodný, a preto v jeho očiach nespôsobilý na výkon funkcie. Sudcu, ktorý nedáva záruku, že sudcovský talár je celospoločenská služba s vysokými nárokmi na nezávislosť rozhodovania, že neuprednostňuje osobné pôžitky pred dôveryhodnosťou sudcovského stavu.
Bývalá štátna tajomníčka v odvolaní tvrdí, že lžou chránila svoje súkromie. Je to odôvodnenie, ktoré je nehodné sudcovského talára. Ak sa svojím konaním dostala do situácie, že klamala, tak sa mala ako sudkyňa, ktorej záleží na dôveryhodnosti justície, takémuto konaniu vyhnúť. Nedostala by sa do situácie, v ktorej napokon nehovorila pravdu. Ako sudkyňa, ktorej funkcia sudcu (tým, že bola štátna tajomníčka) nezanikla, by jej príčinná súvislosť mala byť v tomto prípade zrejmá. Sudca má konaním a vystupovaním aj v súkromí vzbudzovať dôveru v sudcovský stav, a nie naopak. Jednoducho keby nebola u Bžána, nemusela o tom klamať.
Dôvera v justíciu hrá Rekviem. Nedoručenie disciplinárneho návrhu načas zo strany Disciplinárneho súdu je len trojbodkou v príbehu o právnom štáte. Dôvera v justíciu klesá na „nemorálnu“ úroveň a procesná chyba sa stala symbolom práva slovenských pomerov. Stala sa oslobodzujúcim rozsudkom a zázračným prútikom obhajoby pre prípady, ktoré nespadajú už ani do kategórie „skutok sa nestal“.
Pani s čiernym pásikom na tvári je obrazom doby. Je to postapokalyptické dielo, kde je zobrazená osoba, ktorej už nikto nemôže pozrieť do očí. Prelomové a nadčasové dielo, ktoré zrejme určí, ako sa bude maľovať na súdoch v nasledujúcich zopár rokoch.
Článok je výhradne názor autora. Nemusí korešpondovať s názorom iných osôb a inštitúcií. Za prípadné chyby sa vopred ospravedlňujem.